V pondelok, 18. novembra 2019, sme sa počas veľkej prestávky takmer všetci zišli na školskom dvore. V rukách študentov bolo vidieť bubny, hrnce, varechy, dvere od skrinky, jednoducho čokoľvek, s čím sa dal vytvoriť  poriadny hluk.

Stretli sme sa, aby sme vyjadrili svoj názor a postoj k týraniu detí, ktoré je ešte stále prítomné v mnohých domácnostiach. My si pred týmto problémom nechceme zatvárať oči, preto sme kričali do sveta za tých, ktorí nemôžu. „Bubnovačka“  bola aktivita, ktorá popri dôležitom odkaze priniesla aj zábavu. Aj keď to bol len jeden veľký „organizovaný“ chaos, mnohí do bubnovania dali svoje srdce.

Myslím si, že tento, na prvý pohľad bezvýznamný čin, môže niekomu skutočne pomôcť. Čo nás to stálo? Iba jednu veľkú prestávku a pár školských košov.

Verím, že o rok sa stretneme opäť a spravíme ešte väčší hluk, aby „bolo deti počuť“.

Marek Baláž, 1.A

• Predch.
• Nasl.