Pracovný poriadok

Gymnázium Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pracovný poriadok

 

 

 

 

 

 

 

 

Vydaný 2.1. 2010

 

(Nahradzuje PP z 1.2.2006, 15.8.2007, 15.8.2008, 25.8.2009)

Riaditeľ školy na základe vzorového pracovného poriadku ktoré vydalo podľa § 14 ods. 6 písm. g) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, po vyjadrení Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Ministerstvo školstva Slovenskej republiky pod Číslom : CD 2005-19381/26382-1:14 po zapracovaní zákona 348/2007 – novely zákonníka práce vydáva tento pracovný poriadok.

Pracovný poriadok ďalej upravuje relevantné skutočnosti z titulu:

§ 3 ods.2; § 3 ods.6; § 52 ods.4 zákona 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch

§ 9 ods.7 zákona 552/2003 Z.z o výkone prác vo verejnom záujme

§ 2 ods.8 zákona; § 3 ods.6 553/2003 Z.z odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme

Nariadenia vlády 422/2009 Z.z. o miere vyučovacej povinnosti

 

Prvá časť


Rozsah pôsobnosti

  1. Pracovný poriadok sa vzťahuje na všetkých zamestnancov gymnázia, jazykovej školy a školskej jedálne, ktorí sú u zamestnávateľa v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy.

  2. Na zamestnancov, ktorí pracujú u na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa pracovný poriadok vzťahuje len vtedy, ak to vyplýva z jeho ďalších ustanovení, z ustanovení pracovnoprávnych predpisov a z uzavretej dohody.


Oprávnenosť konať v pracovnoprávnych vzťahoch

  1. V pracovnoprávnych vzťahoch vystupuje zamestnávateľ vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.

  2. V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, štatutárny orgán – riaditeľ školy.

  3. Právne úkony za zamestnávateľa voči riaditeľovi školy, robí orgán, ktorý ho vymenoval – Žilinský samosprávny kraj (§ 4 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov).

  4. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi zamestnávateľa.

  5. Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.

  6. Vedúci zamestnanci zamestnávateľa, ktorými sú jeho orgány (§ 9 ods. 1 Zákonníka práce), ako aj jeho ďalší zamestnanci, ktorí sú poverení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa, sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

Druhá časť
Pracovný pomer


Predzmluvné vzťahy a vznik pracovného pomeru

  1. Pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný zisťovať, či fyzická osoba, ktorá sa uchádza o zamestnanie (ďalej len “uchádzač“) o jej uzavretie spĺňa predpoklady na vykonávanie dohodovanej práce1 . V prípade, ak uchádzač spĺňa predpoklady na vykonávanie práce je zamestnávateľ povinný oboznámiť uchádzača s právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a platovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať.

  2. Ďalej je zamestnávateľ pred uzatvorením pracovnej zmluvy povinný vyžiadať od uchádzača príslušné doklady preukazujúce spĺňanie predpokladov výkonu práce a vyplnené tlačivá súvisiace s jeho prijatím do pracovného pomeru (dotazník, doklady o vzdelaní, prípadne potvrdenie od príslušného úradu práce o dobe vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie), preukázanie bezúhonnosti odpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace (§ 3 ods. 3 zákona č. 552/2003 Z. z. §6 až §11 zákona 317/2009 Z.z. ), potvrdenia o  zamestnaní; vstupnú lekársku prehliadku, ak sa táto vyžaduje a je nutná vzhľadom na prácu, ktorú má zamestnanec vykonávať.

  3. Pri uzatváraní pracovnej zmluvy s pedagogickým alebo odborným zamestnancom sa postupuje podľa zákona 317/2009 Z.z. a primerane podľa zákona č. 552/2003 Z.z. Pri uzatváraní pracovnej so zamestnancom s prevahou duševnej práce sa postupuje podľa zákona č. 552/2003 Z.z. Pri uzatváraní zmluvy so zamestnancom, ktorý vykonáva pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce sa postupuje podľa zákona č. 311/2001 Z.z.

  4. Zamestnávateľ môže od uchádzača, ktorý sa uchádza o prvé zamestnanie vyžadovať len informácie, ktoré súvisia s prácou, ktorú má vykonávať. Zamestnávateľ môže od uchádzača, ktorý už bol zamestnávaný požadovať predloženie pracovného posudku a potvrdenie o zamestnaní (§ 75 ZP).

  5. Zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby informácie

    1. o tehotenstve,

    2. o rodinných pomeroch,

    3. o politickej príslušnosti, odborovej príslušnosti a náboženskej príslušnosti.

  6. Uchádzač je povinný informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu, a o dĺžke pracovného času u iného zamestnávateľa, ak ide o mladistvého.

  7. Zamestnávateľ pri prijímaní fyzickej osoby do zamestnania nesmie porušiť zásadu rovnakého zaobchádzania, ak ide o prístup k zamestnaniu (§ 13 ods. 1 a 2 Zákonníka práce).

  8. Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Vzniká dňom, ktorý bol v pracovnej zmluve dohodnutý ako deň nástupu do práce. Pracovná zmluva sa uzavrie najneskôr v deň nástupu do práce. Zamestnávateľ je povinný uzavrieť pracovnú zmluvu písomne. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

  9. Pracovný pomer vznikne aj vtedy, ak zamestnanec v dohodnutý deň nenastúpi do práce pre prekážku v práci a ak o tejto prekážke zamestnávateľa do týždňa upovedomí. Od pracovnej zmluvy možno odstúpiť, len kým zamestnanec nenastúpi do práce v dohodnutý deň bez toho, že by mu v tom bránila prekážka v práci, alebo do týždňa neupovedomí zamestnávateľa o tejto prekážke.

  10. Podmienky, za ktorých môže byť prijatý do pracovnoprávneho vzťahu cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ustanovuje osobitný predpis.2

  11. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť pracovné náležitosti podľa § 43 ZP.

  12. Pri uzatvorení pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu. Výšku a zloženie funkčného platu je zamestnávateľ povinný písomne oznámiť zamestnancovi aj pri zmene druhu práce a pri úprave funkčného platu. Súčasťou pracovnej zmluvy môže byť opis pracovných činností, ktorými sa podrobnejšie charakterizuje druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve, t.j. súhrn pracovných činností (pracovná náplň), ktoré má zamestnanec vykonávať.

  13. V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu podľa § 45 ZP

  14. Zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami, nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole druhého, okrem zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí a zamestnancov zamestnávateľa, u ktorého pôsobí len jeden vedúci zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom.

  15. Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,

    1. zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu plat, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh, dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,

    2. zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

  16. Pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou a s právnymi predpismi, vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať a s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania.

  17. Zamestnávateľ môže dohodnúť niekoľko pracovných pomerov s tým istým zamestnancom len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu; práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne.

  18. Zamestnávateľ môže v jednom pracovnom pomere dohodnúť výkon viacerých činností, ktoré by inak dohodol vo viacerých pracovných zmluvách na kratší pracovný čas spolu dávajúcich ustanovený týždenný pracovný čas.

  19. Zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinností, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré

    1. sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi,

    2. bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb.

  20. Zamestnávateľ je povinný predkladať ZOOZ správy o dohodnutých nových pracovných pomeroch v lehotách, ktoré s ním dohodol.

  21. Predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu u pedagogických zamestnancov počas zastupovania zamestnankyne na materskej dovolenke podľa §48 ods.4 pís a ZP sa uzatvára s uvedením dôvodu (mena zamestnankyne na MD). Po návrate zamestnankyne z MD môže zamestnávateľ podľa rozdelenia úväzkov nechať dobehnúť už plynúci pracovný pomer na dobu určitú, alebo prehodnotiť dôvody všetkých takýchto existujúcich pracovných zmlúv.


Pracovný pomer na kratší pracovný čas

  1. Zamestnávateľ môže podľa so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas.

  2. Kratší pracovný čas u pedagogických zamestnancov sa musí premietnuť v znížení miery vyučovacej povinnosti.

  3. Podmienky pracovného pomeru na kratší pracovný čas sa riadia ustanoveniami § 49 ZP.


Vymenovanie a odvolanie

  1. Školu riadi riaditeľ školy . Riaditeľa školy vymenúva na dobu päťročného funkčného obdobia a odvoláva zriaďovateľ školy alebo zriaďovateľ školského zariadenia podľa § 3 zákona č. 596/2003 Z. z.. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na návrh príslušnej rady školy a na základe výberového konania podľa § 4 tohto zákona. Návrh rady školy je pre zriaďovateľa záväzný.

  2. Zriaďovateľ súčasne s vymenovaním riaditeľa s ním dohodne podmienky podľa § 43 Zákonníka práce v pracovnej zmluve alebo v dohode o zmene pracovných podmienok a určí mu plat podľa osobitného predpisu.3

  3. Vo veci vymenúvania a odvolávania riaditeľa školy vystupuje za zriaďovateľa predseda samosprávneho kraja Na vymenúvanie a odvolávanie riaditeľa školy alebo školského zariadenia sa nevzťahuje osobitný predpis.4

  4. Zriaďovateľ školy môže odvolať riaditeľa školy za podmienok ustanovených v § 3 ods. 7 a 8 zákona č. 596/2003 Z. z.

  5. Riaditeľ školy ktorý v právnych vzťahoch vystupuje vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov, je zamestnancom školy alebo školského zariadenia.

  6. Vymenovaním do funkcie sa nezakladá pracovný pomer. S riaditeľom školy ktorý je štatutárnym orgánom, dohodne zriaďovateľ podmienky podľa § 43 Zákonníka práce v pracovnej zmluve, t. j. za zamestnávateľa podpisuje pracovnú zmluvu, orgán, ktorý ho do funkcie vymenoval. V pracovnej zmluve riaditeľa sa ako zamestnávateľ uvádza tá škola alebo školské zariadenie, v ktorom vykonáva funkciu riaditeľa.

  7. Ak sa vedúci zamestnanec vzdá funkcie alebo bude z funkcie odvolaný, prestane spĺňať predpoklad ustanovený v osobitnom predpise5. Odvolaním z funkcie sa pracovný pomer automaticky nekončí. Zamestnávateľ sa so zamestnancom môže dohodnúť na inej pre neho vhodnej práci. Ak nedôjde k dohode, môže s ním zamestnávateľ skončiť pracovný pomer výpoveďou.

  8. Ak má riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia dohodnutý pracovný pomer na dobu funkčného obdobia, t. j. na dobu určitú, uplynutím funkčného obdobia končí aj jeho pracovný pomer, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak.

  9. Miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca sa podľa § 5 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z. z. neobsadzuje na základe výberového konania , ale na základe smernice vydanej riaditeľom školy .

  10. Riaditeľ školy súčasne s vymenovaním vedúceho pracovníka s ním dohodne nové podmienky podľa § 43 Zákonníka práce v dohode o zmene pracovných podmienok6 s platnosťou na 5 rokov a určí mu plat podľa osobitného predpisu3.


Dohoda o zmene pracovných podmienok

  1. Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.

  2. Vykonávať práce iného druhu alebo v inom mieste, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne v prípadoch uvedených v § 55 ods. 2 a 4 Zákonníka práce.

  3. Plnenie si pracovných povinností na exkurziách, súťažiach, vzdelávaní, maturitných skúškach a ostatných podobných podujatiach vyplýva z charakteru dohodnutej práce a nevyžadujú dohodu o zmene pracovných podmienok.


Skončenie pracovného pomeru

  1. Pracovný pomer možno skončiť podľa §59 Zákonníka práce

  2. Postup pri skončení pracovného pomeru, zákaz výpovede, okamžité zrušenie pracovného pomeru, hromadné prepúšťanie a účasť zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru upravujú § 60 až § 76 Zákonníka práce.

  3. Vydávanie pracovného posudku a potvrdenia o zamestnaní, vo vzťahu zamestnávateľa zamestnanec, upravuje § 75 Zákonníka práce.

  4. Poskytovanie odstupného a odchodného upravuje § 76 Zákonníka práce. Rozsah ďalšieho odstupného a odchodného zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme upravuje Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“).


Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru

  1. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť ( § 75 ZP).

  2. Ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí. Ďalej sa postupuje podľa § 78 Zákonníka práce.

  3. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, postupuje sa podľa § 79 Zákonníka práce.

  4. Pri neplatnej dohode (§ 80 Zákonníka práce) o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlého platu obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom (§ 79 Zákonníka práce). Zamestnávateľ nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody.

Štvrtá časť
Pracovná disciplína


Povinnosti zamestnancov

  1. Zamestnanec je povinný najmä ( §81 ZP)

    1. pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi,

    2. byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času,

    3. dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený,

    4. v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,

    5. hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,

    6. zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone práce vo verejnom záujme a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, a to aj po skončení pracovného pomeru; to neplatí, ak ho tejto povinnosti zbavil štatutárny orgán alebo ním poverený vedúci zamestnanec, ak osobitný predpis7 neustanovuje inak.

  2. Pre uplatnenie odseku 1 pís.b u pedagogických zamestnancov určuje pracovisko a pracovný čas rozvrh hodín, rozvrh dozorov, plán zabezpečenia podujatia a pokyny nadriadeného. Ostatné podrobnosti upravuje článok 12 tohto pracovného poriadku.

  3. Okrem povinností uvedených v ods. 1 je pedagogický zamestnanec a zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme povinný konať v súlade s verejným záujmom a plniť všetky povinnosti ustanovené § 8 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z. z. a Zákonníkom práce.

  4. Obmedzenia a činnosti, ktoré pedagogický zamestnanec a zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme nesmie vykonávať ustanovuje § 8 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z..


Osobitné povinnosti pedagogických zamestnancov

  1. Osobitné povinnosti pedagogických zamestnancov vyplývajúce z §5 ods.2 zákona 317/2009 sú:

    1. chrániť a rešpektovať práva dieťaťa, žiaka, poslucháča a jeho zákonného zástupcu,11)

    2. zachovávať mlčanlivosť a chrániť pred zneužitím osobné údaje, informácie o zdravotnom stave detí, žiakov a poslucháčov a výsledky psychologických vyšetrení, s ktorými prišiel do styku,

    3. rešpektovať individuálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa, žiaka a poslucháča s ohľadom na ich osobné schopnosti a možnosti, sociálne a kultúrne zázemie,

    4. podieľať sa na vypracúvaní a vedení pedagogickej dokumentácie a inej dokumentácie ustanovenej školským zákonom

    5. usmerňovať a objektívne hodnotiť prácu dieťaťa,žiaka a poslucháča,

    6. pripravovať sa na výkon priamej výchovno-vzdelávacej činnosti alebo na výkon odbornej činnosti,

    7. podieľať sa na tvorbe a uskutočňovaní školského vzdelávacieho programu alebo výchovného programu,

    8. udržiavať a rozvíjať svoje profesijné kompetencie prostredníctvom kontinuálneho vzdelávania alebo sebavzdelávania,

    9. vykonávať pedagogickú činnosť alebo odbornú činnosť v súlade s aktuálnymi vedeckými poznatkami, hodnotami a cieľmi školského vzdelávacieho programu alebo výchovného programu,

    10. poskytovať dieťaťu, žiakovi, poslucháčovi alebo ich zákonnému zástupcovi poradenstvo alebo odbornú pomoc spojenú s výchovou a vzdelávaním,

    11. pravidelne informovať dieťa, žiaka, poslucháča alebo ich zákonného zástupcu o priebehu a výsledkoch výchovy a vzdelávania, ktoré sa ho týkajú, v rozsahu ustanovenom školským zákonom

  2. Osobitné povinnosti pedagogických zamestnancov vyplývajúce zo zákona 245/2008 Z.z. sú:

    1. Rešpektovať práva žiakov a ich zákonných zástupcov podľa § 144 zákona .

    2. Rešpektovať princípy výchovy a vzdelávania podľa § 3 zákona

    3. Viesť výchovu a vzdelávanie k naplneniu jej cieľov podľa § 4 zákona

  3. Pedagogickí zamestnanci sú povinní pri rešpektovaní práv žiaka a jeho zákonného zástupcu neustále skvalitňovať a prehlbovať účinnosť výchovno - vzdelávacieho procesu určeného školským vzdelávacím programom a plánom práce školy. V tomto smere najmä:

    1. zabezpečujú súlad výchovy a vzdelávania a starostlivosť o zdravý vývoj žiakov,

    2. postupujú podľa schválených základných pedagogických dokumentov a pedagogicko-organizačných pokynov,

    3. spolupracujú so zástupcami rodičov žiakov, odbornými a partnerskými inštitúciami a verejnosťou.

    4. vedú žiakov k dodržiavaniu hygienických zásad a zásad bezpečnej práce, k dodržiavaniu hygienických, dopravných, požiarnych a iných predpisov a pokynov príslušných orgánov, ktoré sa týkajú starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia v školstve, pri vyučovaní predmetov, pri ktorých je zvýšené ohrozenie zdravia žiakov a pri školských podujatiach (napr. na lyžiarskom výcviku, plaveckom výcviku, exkurziách a výletoch, v škole v prírode, v predmetoch chémia, telesná výchova a pod.),

    5. dodržiavajú stanovené metodické postupy,

    6. v záujme jednotného výchovného pôsobenia na žiakov spolupracujú so zákonnými zástupcami žiakov; na požiadanie zákonných zástupcov ich informujú na triednych schôdzach, prípadne na individuálne dohodnutej schôdzi o prospechu a správaní žiakov, a to ústne alebo písomne. Všeobecné zásady môže upresniť ako vlastné pravidlá pre komunikáciu s rodičmi a verejnosťou,

    7. spolupracujú s ostatnými zamestnancami školy a školského zariadenia, s triednym učiteľom a výchovným poradcom;

    8. vedú žiakov školy k uvedomelému dodržiavaniu pravidiel správania a k ochrane zariadenia a ostatného vlastníctva pred jeho poškodením, stratou, zničením a zneužitím.

  4. Pedagogickí zamestnanci nesmú od žiakov žiadať, aby si obstarávali učebnice a učebné texty, ktoré neboli schválené Ministerstvom školstva SR alebo pomôcky na výchovu a vyučovanie, ktoré sú veľmi nákladné.

  5. Pedagogickí zamestnanci nie sú povinní viesť agendu, ktorá sa priamo netýka pedagogickej činnosti a vykonávať činnosti, ktoré nesúvisia s dohodnutým druhom práce v pracovnej zmluve,

  6. Sú povinní starať sa o hospodárne zaobchádzanie s majetkom školy, učebnicami, školskými potrebami a pomôckami pre výchovno - vzdelávaciu činnosť.

  7. Zamestnanci školy a školského zariadenia sú povinní dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, týkajúce sa mlčanlivosti o zdravotnom stave žiaka a hygienické predpisy, týkajúce sa výchovno-vzdelávacieho procesu.


Povinnosti vedúcich zamestnancov

  1. Vedúci zamestnanec je okrem všeobecných povinností zamestnancov uvedených v § 81 Zákonníka práce, čl. 9 a čl. 10 tohto pracovného poriadku povinný najmä

    1. riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov,

    2. utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,

    3. zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv,

    4. utvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich sociálnych potrieb,

    5. zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny,

    6. zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.

  2. Vedúci zamestnanec smie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť len v zmysle a v rozsahu určenom § 9 zákona 552/2003 Z.z.

  3. Za činnosti zhodné alebo obdobné s predmetom činnosti zamestnávateľa, ktoré zamestnanec ( každý pedagogický zamestnanec) nesmie vykonávať sa považuje zriadenie súkromnej školy a školského zariadenia, alebo pôsobenie v nej na vedúcej funkcii.

  4. Zamestnávateľ môže udelený súhlas podľa § 9 ods.2 zákona 552/208 Z.z. písomne odvolať. V písomnom odvolaní súhlasu je zamestnávateľ povinný uviesť dôvody zmeny svojho rozhodnutia.

  5. Vedúci zamestnanec je povinný do 30 dní odo dňa jeho ustanovenia na miesto vedúceho zamestnanca alebo odo dňa písomného odvolania súhlasu zamestnávateľa udeleného podľa odsekov 2 a 3 skončiť uvedené činnosti spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov.

  6. Vedúci zamestnanec je povinný deklarovať svoje majetkové pomery do

    1. 30 dní od ustanovenia na miesto vedúceho zamestnanca,

    2. 31. marca každého kalendárneho roka počas vykonávania funkcie.

  7. Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, oznamuje údaje o svojich majetkových pomeroch v rozsahu stanovenom § 54 ods. 2 až 4 a ods. 6 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,orgánu, ktorý ho do funkcie vymenoval.

  8. Ostatní vedúci zamestnanci oznamujú údaje o svojich majetkových pomeroch v rozsahu stanovenom § 54 ods. 2 až 4 a ods. 6 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov štatutárnemu orgánu.

  9. Riaditelia škôl a riaditelia školských zariadení v rámci povinností uvedených v odseku 1 plnia ako vedúci zamestnanci najmä tieto ďalšie úlohy:

    1. zodpovedajú za pedagogickú úroveň, odbornú úroveň a výsledky práce školy alebo školského zariadenia, utvárajú podmienky pre prácu všetkých zamestnancov, starajú sa o ďalšie pedagogické a odborné vzdelávanie zamestnancov,

    2. rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach detí a mládeže v prípadoch zverených im osobitným predpisom,

    3. ďalej rozhodujú najmä o:

      1. vysielaní zamestnancov na pracovné cesty,

      2. zabezpečení praktického vyučovania žiakov a zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, uzatvárajú dohody so zamestnávateľmi alebo fyzickými osobami, u ktorých sa bude toto vyučovanie uskutočňovať,

      3. hodnotení pracovných výsledkov jednotlivých zamestnancov a pracovných kolektívov,

      4. určení nástupu dovolenky na zotavenie zamestnancom podľa čl. 15 ods. 8 pracovného poriadku,

      5. nariaďovaní práce nadčas a vhodnom čase čerpania náhradného voľna, prípadne o vhodnej úprave pracovného času,

      6. poskytovaní pracovného voľna pri krátkodobých prekážkach v práci zo strany zamestnanca,

      7. zverovaní kabinetných zbierok zamestnancom, (učiteľom - správcom kabinetov, nástrojov, osobných ochranných pracovných prostriedkov, prípadne iných podobných predmetov) na základe písomného potvrdenia,

      8. zabezpečujú sústavné oboznamovanie vedúcich zamestnancov a všetkých ostatných zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a s novými poznatkami bezpečnostnej techniky, pravidelne overujú ich znalosti z týchto predpisov a sústavne vyžadujú a kontrolujú ich dodržiavanie,

      9. zabezpečujú vypracovanie Projektu vzdelávania z oblasti BOZP,

      10. zabezpečujú vypracovanie Zoznamu o poskytovaní osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa nariadenia vlády SR č. 504/2002 Z. z. o podmienkach poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov,

      11. pri vzniku pracovného úrazu, ktorý podlieha registrácii postupujú podľa vyhlášky SUBP a SBU č. 111/1975 Zb. v znení vyhlášky č. 483/1990 Zb., Zákonníka práce a ostatných právnych predpisov,

      12. pri vzniku školského úrazu postupujú podľa pokynov MŠ SR č. 6000/1988-424 o školských úrazoch a Metodického usmernenia č. 1138/1997-131 z 29. 7. 1997, Zákonníka práce,

      13. vytvárajú priaznivé podmienky pre prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov,

      14. na zlepšovanie kultúry práce a pracovného prostredia utvárajú primerané pracovné podmienky a starajú sa o vzhľad a úpravu pracovísk, sociálnych zariadení a zariadení na osobnú hygienu,

      15. kontrolujú práce vykonávané na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, schvaľujú odmenu za tieto práce a potvrdzujú vykonanie práce,

      16. spracovávajú plán kontinuálneho vzdelávania8,

      17. určujú so zreteľom na konkrétne podmienky školy alebo školského zariadenia pracovnú náplň zamestnancov v súlade s dohodnutým druhom práce v pracovnej zmluve,

      18. dbajú o morálne oceňovanie práce podriadených zamestnancov,

      19. zabezpečujú zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti,

      20. zabezpečujú vypracovanie dokumentácie BOZP v zmysle platných právnych predpisov.

  10. Riaditelia školských zariadení, v ktorých sú ubytovaní žiaci, spolupracujú s príslušnými riaditeľmi ich škôl a riaditelia škôl spolupracujú s riaditeľmi školských zariadení, v ktorých sú ubytovaní žiaci školy.

  11. Riaditeľ školy a riaditeľ školského zariadenia ďalej

    1. riadi školu alebo školské zariadenie po pedagogickej, odbornej a administratívno-hospodárskej stránke; ukladá úlohy pedagogickým zamestnancom a ostatným zamestnancom a vytvára pre nich podmienky na odborný rast; stará sa o finančné zabezpečenie chodu školy a školského zariadenia,

    2. kontroluje činnosť všetkých zamestnancov a výsledky ich práce a na základe vlastného pozorovania, predovšetkým prostredníctvom hospitačnej činnosti i na základe správ svojich zástupcov, vykonáva rozbor výchovno-vzdelávacej práce jednotlivých zamestnancov, prerokúva ho s príslušným zamestnancom a vyvodzuje z neho závery pre ďalšiu činnosť zamestnanca,

    3. dbá na dodržiavanie hygienických predpisov, týkajúcich sa výchovno-vzdelávacieho procesu, ako napr. oddychový deň v stredu, jeden kontrolný písomný prejav žiakov v jednom dni, nezadávanie domácich úloh v čase prázdnin a pod. (napr. § 5 ods. 2 vyhlášky MŠ SSR č. 143/1984 Zb. o základnej škole v znení neskorších predpisov).

  12. Riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia sa pri plnení svojich úloh riadi platnými predpismi a príslušnými pokynmi; za ich plnenie zodpovedá zriaďovateľovi. Koná vždy tak, aby bol vzorom všetkým zamestnancom školy alebo školského zariadenia.

  13. Popri povinnostiach v oblasti riadenia uvedených v tomto pracovnom poriadku, povinnostiach vyplývajúcich z osobitných predpisovriaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia a ostatní vedúci pedagogickí zamestnanci plnia základný úväzok v rozsahu stanovenom osobitným predpisom7.

Piata časť


Dĺžka a využitie pracovného času

  1. Pracovný čas zamestnanca je v súlade s § 85 ods. 5 Zákonníka práce najviac 40 hodín týždenne. Rozsah týždenného pracovného času zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme možno upraviť v kolektívnej zmluve zamestnávateľa podľa Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

  2. O niektorých špecifikách pedagogickej činnosti v súvislosti s pracovným časom hovorí článok 13 tohto pracovného poriadku

  3. Týždenný pracovný čas zamestnancov je spravidla rozvrhnutý rovnomerne na jednotlivé týždne podľa § 86 ZP.

  4. Zamestnávateľ a ZOOZ PšaV sa v článku 13 ods. 2 dohodli v súlade s § 87 ods. 2 na možnosti rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako štyri mesiace, najviac na obdobie 12 mesiacov od 1. septembra do 31 augusta nasledujúceho roka. Priemerný týždenný pracovný čas počas tohto obdobia nesmie pri tom presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas.

  5. Zamestnancovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, tehotnej žene, žene alebo mužovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky, osamelému zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, možno rozvrhnúť pracovný čas podľa predošlého odseku nerovnomerne len po dohode s ním.

  6. Ustanovenia odsekov (4) a (5) sa aplikujú na pedagogických zamestnancov najmä pri zabezpečovaní kurzov, exkurzií, blokovej a modulárnej výučby alebo výučby predmetov nevyučovaných rovnomerne počas celého školského roka, prípadne pri služobných cestách. Na nepedagogických zamestnancov sa aplikujú pri mimoriadnych a nárazových prácach.

  7. Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín.

  8. Evidenciu príchodov a odchodov zamestnancov a odpracovaný pracovný čas sa eviduje v hárku v zborovni, knihe dochádzky na sekreteriáte alebo knihe dochádzky na vrátnici a kontroluje zástupcami riaditeľa školy. U pedagogických zamestnancov je zápis v triedenej knihe evidenciou plnenia priamej vyučovacej povinnosti9.

  9. V organizácii je v princípe zavedený pružný pracovný čas podľa § 88 zákonníka práce.

  10. Nepedagogickým zamestnancom určuje základný pracovný čas (§ 88 ods. 2 Zákonníka práce) individuálne TEZR až do výšky denného prevádzkového času.

  11. Pedagogickým zamestnancom začína základný pracovný čas 15 minút pred nástupom na jeho prvú vyučovaciu hodinu alebo nástupu na dozor alebo začiatkom schôdze, alebo na začiatku pridelenej pracovnej úlohy, alebo pracovnej pohotovosti, podľa toho, čo začína skôr. Základný pracovný čas im končí ich poslednou vyučovacou hodinou, ukončeným dozorom, ukončenou pracovnou poradou, skončením pohotovosti, alebo ukončením pridelenej pracovnej úlohy.

  12. Pracovný čas tej istej zmeny môže byť rozdelený na dve časti (§ 90 ods. 6 Zákonníka práce). Začiatok a koniec takto rozdeleného pracovného času určí zamestnancovi priamy nadriadený príkazovým listom.

  13. Zamestnanec je povinný byť na začiatku pracovného času už na svojom pracovisku a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.

  14. Zamestnávateľ upraví podmienky poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie (§ 91 Zákonníka práce) v kolektívnej zmluve .

  15. Prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času (§ 91 ods. 5 Zákonníka práce).

  16. Keďže učiteľ vykonáva výchovnú činnosť permanentne aj mimo rozvrhu hodín, za obedňajšiu prestávku sa považuje čas, keď je učiteľ mimo budovy školy alebo jedálne kde sa škola stravuje, alebo čas keď sedí za stolom a obeduje. Iný čas aj keď je v priestoroch jedálne alebo komunikačných priestoroch školy vedúcej k jedálni sa považuje za pracovný čas.


Náplň a rozvrhnutie pracovného času pedagogických zamestnancov

  1. Pedagogický zamestnanec vykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť a ostatné činnosti súvisiace s jeho priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou podľa § 3 zákona 317/2009 Z.z.

  2. Priama výchovno- vzdelávacia činnosť ( § 3 ods. 3 zákona 317/2009 Z.z.) je určená úväzkom ( upresnená rozvrhom), plánmi podujatí podľa školského vzdelávacieho programu a určením zastupovania. Ostatné činnosti súvisiace s s jeho priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou upravuje článok 13 ods. 7 tohto pracovného poriadku

  3. Týždenný pracovný čas pedagogického zamestnanca tvorí čas, v ktorom pedagogický zamestnanec vykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, a čas, v ktorom pedagogický zamestnanec vykonáva ostatné činnosti súvisiace s jeho priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou.

  4. Rozsah vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti ( základný úväzok) je ustanovený nariadením vlády SR č. 422/2009 Z.z.

  5. Pedagogický zamestnanec môže z titulu §3 ods.6 zákona 317/2009 Z.z. s povolením riaditeľa vykonávať činnosti súvisiace s výchovno-vzdelávacou prácou neuvedené v článku 9 ods. 2 tohto pracovného poriadku aj mimo pracoviska.

  1. Riaditeľ školy povoľuje obligatórne takéto vykonávanie činnosti pedagogickým zamestnancom, ktorí majú v danom čase splnené všetky úlohy dané plánom práce školy a ostatnými školskými dokumentmi. Využitie obligatórneho súhlasu zamestnancom bez splnenia podmienok sa považuje za hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

  2. Riaditeľ školy povoľuje fakultatívne takéto vykonávanie činnosti pedagogickým zamestnancom, ktorí nemajú obligatórne povolenie, pokiaľ o to požiadajú a je to v súlade s potrebami školy, alebo škola nevie vytvoriť priaznivé pracovné podmienky na pracovisku, alebo vytvorenie vhodných pracovných podmienok je ekonomicky neefektívne.

  1. Zamestnanec môže na základe predošlého odseku vykonávať činnosti súvisiace s výchovno-vzdelávacou doma alebo v knižniciach, alebo na mieste a spôsobom dohodnutým s riaditeľom školy. Za výkon práce doma sa považuje čas, ktorý strávi za stolom pri príprave na vyučovanie, opravovaní prác žiakov alebo samoštúdiom. Ostatný čas sa považuje za prerušenie pracovného času. Zamestnanec môže takto vykonávať prácu po 19.00 hod. v pracovné dni. V knižnici môže vykonávať práce kedykoľvek v pracovné dni, keď je v knižnici zaprezentovaný. Iné činnosti aj keby súviseli s výchovno-vzdelávacou činnosťou sa nepovažujú za výkon práce. Takáto práca nepodlieha evidencii a preto nemôže byť prácou nadčas, ak nerozhodne riaditeľ voči zamestnancovi ináč.

  2. Ostatnými činnosťami súvisiacimi s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou sú predovšetkým:

    1. Činnosti súvisiace s úväzkom

      1. Pedagogické plánovanie

      2. Metodická príprava na vyučovanie

      3. Materiálna príprava na vyučovanie

      4. Činnosti súvisiace s hodnotením a klasifikáciou

      5. Činnosti súvisiace s organizovaním a zabezpečovaním „mimoučebňových“ vzdelávacích foriem

      6. Zvyšovanie odbornej a metodickej úrovne zamestnanca

      7. Pracovné porady a školenia

      8. Plnenie úloh POP a plánu práce školy

    2. Nepriama výchovno-vzdelávacia činnosť

      1. dozor nad žiakmi

      2. spolupráca s rodičmi a verejnosťou

    3. Činnosti v kariérových pozíciách

      1. špecializované činnosti s príplatkom

      2. špecializované činnosti bez príplatku

      3. riadiace činnosti

    4. Plnenie aktuálnych úloh

      1. Práce súvisiace so správou, ochranou a údržbou majetku školy

      2. Práce na projektoch

      3. Práce na inováciách

      4. Marketingové činnosti alebo iné činnosti propagujúce školu, rozvíjajúce kultúru školy alebo zlepšujúce imidž školy.

    5. Prácami súvisiacimi s pedagogickou prácou sa rozumie aj plnenie úloh, vyplývajúcich z osobitných predpisov alebo pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý je zamestnancovi nadriadeným, v súlade s pracovným poriadkom a pracovnou zmluvou. Podrobnosti pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov, pre jednotlivé aprobácie a kariérové pozície sú rozpracované v pracovných náplniach v prílohe 1.

  3. Začínajúci pedagogický zamestnanec v čase adaptačného vzdelávania je povinný pod vedením uvádzajúceho pedagogického zamestnanca písomne sa pripravovať na vyučovaciu činnosť alebo výchovnú činnosť.

  4. Pedagogický zamestnanec je povinný na príkaz riaditeľa zastupovať prechodne neprítomného pedagogického zamestnanca a v prípade potreby prevziať vyučovaciu činnosť alebo výchovnú činnosť nad mieru vyučovacej činnosti alebo výchovnej činnosti v rozsahu určenom osobitným predpisom9. Túto povinnosť možno ukladať iba v súlade s § 97 Zákonníka práce.

  5. Pri určení rozvrhu pracovného času riaditeľa školy, riaditeľa školského zariadenia a ostatných vedúcich pedagogických zamestnancov sa prihliada na základný úväzok stanovený v hodinách vyučovacej činnosti alebo výchovnej činnosti9 a potreby školy alebo školského zariadenia. Pri tom treba dbať, aby v čase prevádzky školy bol vždy prítomný riaditeľ školy alebo jeho zástupca. Ak to nie je možné, poverí riaditeľ školy na čas svojej neprítomnosti zastupovaním niektorého z pedagogických zamestnancov.

  6. Učiteľ vykonáva dozor nad žiakmi v škole pred vyučovaním, po vyučovaní, v čase prestávok a pri prechode z jednej budovy školy do druhej budovy školy. Pri zabezpečovaní dozoru nad žiakmi sa postupuje podľa rozvrhu dozoru, ktorý schvaľuje riaditeľ školy. Schválený rozvrh dozoru sa vyvesí na viditeľnom mieste. Dozor nad žiakmi sa začína najmenej 15 minút pred začiatkom predpoludňajšieho alebo popoludňajšieho vyučovania a končí sa odchodom žiakov zo školy po skončení vyučovania. Ak riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia povolí niektorým žiakom, predovšetkým tým, ktorí majú bydlisko mimo obvodu školy, zdržiavať sa v škole cez poludňajšiu prestávku, pred vyučovaním alebo po ňom dlhšie, ako je pravidlom, zabezpečí, aby títo žiaci nezostali bez dozoru. V rozvrhu dozoru určí, ako sa tento dozor zabezpečí. Takýto dozor môžu zabezpečovať podľa rozhodnutia riaditeľa školy aj náležito poučení nepedagogickí zamestnanci, prípadne iné zodpovedné osoby .

  7. Pedagogickí zamestnanci vykonávajú podľa pokynu riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia a osobitných predpisov pedagogický dozor nad žiakmi aj mimo školy alebo školského zariadenia pri praktickom vyučovaní, exkurziách a počas inej činnosti predpísanej učebnými osnovami, počas účasti žiakov na súťažiach, resp. pri ich príprave a na iných akciách organizovaných školou alebo školským zariadením. Pedagogickí zamestnanci, ktorí sa stravujú v zariadeniach školského stravovania, sú povinní stolovať so žiakmi, dozerať na kultúru stolovania a spoločenského správania sa žiakov v jedálňach, a to podľa pokynov riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia po dohode s riaditeľom školskej jedálne. Tento dozor možno zabezpečovať aj pedagogickými zamestnancami alebo inými zodpovednými zamestnancami, ktorí sa nestravujú v týchto zariadeniach, ak tento dozor nemôže zabezpečiť riaditeľ školskej jedálne iným spôsobom.

  8. V čase prázdnin alebo v čase, keď je prevádzka školy alebo školského zariadenia prerušená, je riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia povinný prideľovať pedagogickým zamestnancom práce v súlade s ich pracovnou zmluvou (t.j. Ppedagogickou činnosťou) vrátane umožnenia tvorivej pedagogickej činnosti a ďalšieho vzdelávania mimo pracoviska, ak títo nečerpajú dovolenku v zmysle § 100 Zákonníka práce alebo niektorý z iných druhov pracovného voľna stanovených Zákonníkom práce.

  9. V základných a stredných školách a v školských zariadeniach sa za pedagogickú činnosť pedagogického zamestnanca považuje aj sprevádzanie žiaka na lekárske ošetrenie pri nevoľnosti alebo úraze, ak nie je možné zastihnúť rodiča alebo zákonného zástupcu žiaka a daná situácia si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.

  10. Aplikácia nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času podľa čl 12. ods.6 na priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť sa robí formou nerovnomerného rozvrhnutia úväzku.


Práca nadčas, pohotovosť a nočná práca

  1. Prácou nadčas je práca vykonávaná zamestnancom školy alebo školského zariadenia na príkaz vedúceho zamestnanca alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien (§ 97 ods. 1 Zákonníka práce). U pedagogických zamestnancov je prácou nadčas priama výchovno-vzdelávacia činnosť vykonávaná nad základného úväzku (§ 3 ods.5 zákona 317/2009 Z.z. vyplývajúceho z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času. U zamestnancov s kratším pracovným časom (§ 49 Zákonníka práce) je prácou nadčas práca presahujúca jeho týždenný pracovný čas. Týmto zamestnancom nemožno prácu nadčas nariadiť.

  2. Podmienky práce nadčas určuje § 97 Zákonníka práce.

  3. V kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas nad hranicu 150 hodín v rozsahu najviac 250 hodín len v prípade ak nie je možné zabezpečiť školský vzdelávací program ďalším učiteľom spĺňajúcim podmienky ustanovené zákonom 317/2008 Z.z..

  4. Riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia pri príprave rozvrhu hodín presne rozvrhne predovšetkým základný úväzok pedagogického zamestnanca a osobitne určí hodiny vyučovacej činnosti alebo hodiny výchovnej činnosti prevyšujúce tento základný úväzok, ktoré sa budú považovať za prácu nadčas.

  5. Zamestnanec je povinný pracovať nadčas, ak mu zamestnávateľ nariadil prácu nadčas v súlade s právnymi predpismi. Zamestnávateľ vydá zamestnancovi príkaz na prácu nadčas v primeranom časovom predstihu, ak tomu nebránia závažné prevádzkové dôvody. Za prácu nadčas sa nepovažuje práca, ktorú zamestnávateľ zamestnancovi nenariadil ani ju neschválil.

  6. Za hodinu práce nadčas patrí odmena podľa § 19 zákona č. 553/2003 Z. z..

  7. Ak zamestnanec prácu nadčas vykonáva v noci, v sobotu, v nedeľu alebo vo sviatok, patria mu aj príplatky podľa § 16 až 18 zákona č. 553/2003 Z. z.. Tieto príplatky mu patria aj vtedy, ak sa mu za prácu nadčas poskytlo náhradné voľno.

  8. Vedúci zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom, má funkčný plat určený s prihliadnutím na prácu nadčas. Ostatným vedúcim zamestnancom za prácu nadčas patrí plat za prácu nadčas v rozsahu ustanovenom § 19 zákona č. 553/2003 Z. z.

  9. Pedagogickým zamestnancom škôl a školských zariadení sa poskytuje náhradné voľno nasledovným spôsobom. V období, keď si pedagogický zamestnanec bude čerpať náhradné voľno, sa jeho základný úväzok stanovený osobitným predpisom7znižuje o počet hodín rovnajúci sa hodinám nadčasovej práce, za ktorú si toto voľno čerpá (usmernenie MŠ SR č. 1544/1995-131 v znení doplnkov k práci nadčas a poskytovaniu náhradného voľna za prácu nadčas zamestnancom škôl a školských zariadení). Takýmto spôsobom sa pedagogickým zamestnancom poskytuje náhradné voľno aj v čase vedľajších prázdnin a letných prázdnin, vychádzajúc pritom z rozvrhu hodín pedagogického zamestnanca (rozvrhnutia základného úväzku) stanoveného na príslušný školský rok.

  10. Náhradné voľno za prácu nadčas si môžu zamestnanci uplatniť najmä v čase školských prázdnin, pokiaľ im riaditeľ školy neumožní čerpanie náhradného voľna v inom termíne.

  11. Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce a pracovnej pohotovosti zamestnanca.

Pracovná pohotovosť

  1. Zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh môže nariadiť zamestnancovi, alebo sa s ním dohodnúť, pracovnú pohotovosť v súlade s § 96 zákonníka práce.

  2. Odmeňovanie pracovnej pohotovosti sa riadi § 96 ZP alebo § 21 zákona 553/2003 Z.z.

  3. Ako pracovná pohotovosť u pedagogických zamestnancov pripadá do úvahy len nočná pohotovosť na kurzoch, výletoch a exkurziách.

Nočná práca

  1. Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22,00 hodinou a 6,00 hodinou. Za hodinu nočnej práce prislúcha zamestnancovi príplatok vo výške 25% hodinovej sadzby funkčného platu ( § 16 zákona 553/2003 Z.z.).

  2. Uložiť prácu nadčas alebo nočnú prácu môže zamestnávateľ len v súlade s § 97 a § 98 Zákonníka práce.

  3. U pedagogických zamestnancov ako práca v noci pripadá do úvahy len riešenie vážnych problémov na kurzoch, výletoch a exkurziách.


Dovolenka

  1. Dovolenka učiteľov vrátane riaditeľov škôl a ich zástupcov, učiteľov materských škôl vrátane riaditeľov týchto škôl a ich zástupcov, vychovávateľov a majstrov odbornej výchovy je najmenej osem týždňov v kalendárnom roku.

  2. Základná výmera ostatných zamestnancov je stanovená § 103 ods. 1 a 2 Zákonníka práce.

  3. Výmeru dovolenky stanovenú § 103 ods. 1 až 3 Zákonníka práce upravuje  kolektívna zmluva zamestnávateľa v súlade s Kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

  4. Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

  5. Podmienky čerpania dovolenky upravujú § 100 až § 117 zákonníka práce.

  6. V pláne čerpania dovoleniek sa zabezpečí, aby pedagogickí zamestnanci škôl a školských zariadení, ktoré nie sú v prevádzke v čase letných prázdnin, čerpali prevažnú časť dovolenky v tomto čase. Obdobný postup sa zabezpečí aj u riaditeľov a ich zástupcov, ktorých prítomnosť v škole alebo v školskom zariadení v čase letných prázdnin sa vyžaduje len vo výnimočných prípadoch a v najnevyhnutnejšom rozsahu. Pedagogickým zamestnancom, ktorí v čase letných prázdnin zabezpečujú nevyhnutné potrebné práce, sa určuje čerpanie dovolenky v čase zimných alebo jarných prázdnin, prípadne v čase prerušenia prevádzky školy alebo školského zariadenia.

  7. Riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia môže zamestnancovi v súlade s §113 ods.1 Zákonníka práce určiť čerpanie dovolenky, aj keď do nástupu na dovolenku nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku v zmysle § 101 Zákonníka práce, ak možno predpokladať, že zamestnanec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka alebo do skončenia pracovného pomeru.

  8. V prípade, že zamestnanec nemôže čerpať dovolenku v čase prázdnin ani v zmysle § 113 ods.1 Zákonníka práce, poverí ho riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia výkonom prác súvisiacich s jeho pracovnou zmluvou a potrebami školy alebo školského zariadenia.

  9. Zamestnanec je povinný včas oznámiť príslušnému vedúcemu zamestnancovi skutočnosti, ktoré majú význam pre určenie nástupu dovolenky a včas navrhnúť termín nástupu dovolenky alebo jeho zmenu.

  10. Pred nástupom dovolenky je zamestnanec povinný požiadať zamestnávateľa o poskytnutie dovolenky na predpísanom tlačive o čerpaní dovolenky a dovolenku nastúpiť až po jej schválení príslušným vedúcim zamestnancom.

  11. Zamestnanca môže zamestnávateľ odvolať z dovolenky len na plnenie úloh súvisiacich s dojednaným druhom práce v pracovnej zmluve. Odvolať zamestnanca z dovolenky môže zamestnávateľ na plnenie inej práce ako bola dohodnutá ak je to potrebné na odvrátenie mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov (§55 ods. 4 Zákonníka práce).

  12. Dodatková dovolenka sa poskytuje zamestnancom škôl a školských zariadení v rozsahu a za podmienok ustanovených § 106 Zákonníka práce.

  13. Ženám po skončení riadnej materskej dovolenky sa určuje čerpanie celej nevyčerpanej dovolenky.

Šiesta časť


Plat

  1. Pri odmeňovaní zamestnancov škôl a školských zariadení sa postupuje:

    1. podľa zákonníka práce a následne zákona č. 553/2003 Z. z pri zamestnancoch, ktorí vykonávajú pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo s prevahou fyzickej práce ( §1 ods.5 zákona 552/2003 Z.z.)

    2. podľa zákona č. 553/2003 Z. z. a nariadenia vlády SR č. 341/2004 Z. z. v znení 151/2007 pri zamestnancoch vykonávajúcich práce vo verejnom záujme v zmysle zákona č. 552/2003 Z. z

    3. podľa zákona 317/2009 Z.z. a následne zákona č. 553/2003 Z. z pri pedagogických zamestnancov

a v ich rámci podľa kolektívnej zmluvy, pracovnej zmluvy alebo vnútorného predpisu.

    1. Zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancom prácu podľa pracovnej zmluvy. Zamestnancovi prislúcha za vykonanú prácu plat. Platom je peňažné plnenie poskytované zamestnancovi za prácu. Za plat sa nepovažuje náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť a plnenia poskytované zamestnancovi podľa osobitných predpisov v súvislosti s vykonávaním pracovných činností, najmä odstupné, odchodné, príspevky zo SF a cestovné náhrady.

    2. Zamestnávateľ pri podpise pracovnej zmluvy alebo pri zmene podmienok určujúcich platové zaradenie zamestnanca, vykoná písomne „Platové zaradenie zamestnanca“. Platové zaradenie obsahuje:

      1. pre nepedagogických zamestnancov:

  • platová trieda

  • započítaná prax

  • Prílohy: Výpis činností z katalógu pracovných činností podľa náplne práce

  1. pre pedagogických zamestnancov

  • Kategória a subkategória pedagogického zamestnanca

  • platová a pracovná trieda

  • započítaná prax

  • kariérová pozícia

  • počet a platnosť kreditov

    1. Zamestnávateľ zaradí nepedagogického zamestnanca do platovej triedy podľa § 5 zákona 553/2003 Z.z
      Pedagogického zamestnanca zaradí do platovej triedy podľa zákona 317/2009 Z.z.

    2. Funkčný plat zamestnanca je súčet tarifného platu a príplatkov určených mesačnou sumou podľa § 4 ods. 1 písm. b) až h) zákona č. 553/2003 Z. z..

    3. Zamestnávateľ písomne oznámi zamestnancovi výšku a zloženie platu pri uzatvorení pracovnej zmluvy, pri zmene druhu práce alebo pri úprave funkčného platu.

      1. pre nepedagogických zamestnancov:

  • platová trieda/platový stupeň

  • tarifnýplat

  • príplatok za riadenie

  • osobný príplatok

  • príplatky podľa § 4 ods. 1 pís.c, píse, pís.f, pís.g pís.i zákona 553/2003 Z.z ( ak sú aktuálne)

  1. pre pedagogických zamestnancov

  • Tarifný plat

    • platová tarifa

    • zvýšenie platovej tarify

  • príplatok za riadenie

  • príplatok za výkon špecializovanej činnosti

    • triedneho učiteľa

    • uvádzajúceho učiteľa

  • kreditový príplatok

    1. Zamestnancom odmeňovaným podľa odseku (1) a) a (1) b) sa určuje tarifný plat podľa prílohy 3 zákona 553/2003 Z.z. ( Základná stupnica platových taríf).

    2. Pedagogickým zamestnancom sa určuje tarifný plat podľa podľa § 7 ods. 8 až 12 zákona č. 553/2003 Z. z.. a prílohy 7 zákona 553/2003 Z.z. (Platové tarify pedagogických a odborných zamestnancov)

    3. Vedúcemu zamestnancovi patrí príplatok za riadenie v rozsahu ustanovenom § 8 zákona č. 553/2003 Z. z. v závislosti od stupňa riadenia a pôsobnosti zamestnávateľa v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 6 zákona č. 553/2003 Z. z..

    4. O priznaní osobného príplatku určeného podľa § 10 zákona 553/2003 Z.z., jeho zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca.

    5. Pedagogickému zamestnancovi školy a školského zariadenia za kredity pridelené za absolvované kontinuálne vzdelávania patrí kreditový príplatok podľa § 14 zákona 553/2003 Z.z..

    6. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancom odmenu za podmienok stanovených v § 20 zákona č. 553/2003 Z. z..

    7. Pedagogickému zamestnancovi, ktorý je špecialista, patrí príplatok za výkon špecializovanej činnosti podľa § 13a , §13b zákona 553/2003 Z.z

    8. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť ochranu údajov o plate, o náležitostiach s ním súvisiacich a iných peňažných náležitostiach zamestnancov; tým nie je dotknutá povinnosť poskytnúť údaje o plate, o náležitostiach s ním súvisiacich a o iných peňažných náležitostiach, ak tak ustanoví osobitný zákon.10


Výplata platu

  1. Plat sa vypláca zamestnancovi v peniazoch. V inom druhu plnenia alebo v cudzej mene možno plat vyplácať len ak to umožňuje Zákonník práce alebo iný právny predpis.

  2. Plat sa vypláca poukázaním na účet zamestnanca, ak sa nedohodlo inak.

  3. Pri vyúčtovaní platu je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách platu a o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Údaje o celkovej cene práce tvorí súčet platu a úhrady poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti platených zamestnávateľom.

  4. Na žiadosť zamestnanca predloží zamestnávateľ zamestnancovi na nahliadnutie doklady, na ktorých základe mu bol plat vypočítaný.


Zrážky z platu

  1. Zrážky z platu môže zamestnávateľ vykonať len na základe dohody so zamestnancom o zrážkach z platu. Inak môže zamestnávateľ vykonať zrážky z platu len v prípadoch určených § 131 Zákonníka práce.

Siedma časť


Prekážky v práci

  1. Prekážky v práci sú skutočnosti, ktoré bránia zamestnancovi vo výkone práce v určenom a rozvrhnutom pracovnom čase, s ktorými sa spájajú dôsledky ustanovené v právnych predpisoch (napr. § 136-141a, § 144 Zákonníka práce).

  2. Prekážky v práci a náhradu platu pri prekážkach v práci upravujú ustanovenia § 136 až 145 Zákonníka práce. Ak je prekážka v práci na strane zamestnanca zamestnancovi školy alebo školského zariadenia vopred známa, je povinný včas požiadať vedúceho zamestnanca o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu (§ 144 ods. 1 Zákonníka práce). Pracovné voľno zamestnávateľ zamestnancovi neposkytne, ak zamestnanec môže svoju záležitosť vybaviť mimo pracovného času.

  3. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady platu, zamestnávateľ je povinný mu umožniť nadpracovanie zameškaného času, s výnimkou odučenia vyučovacích hodín v rozvrhu (§ 144 ods. 2 Zákonníka práce).

  4. Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre dôležité osobné prekážky v práci stanovené § 141 Zákonníka práce, zamestnávateľ mu poskytne pracovné voľno s náhradou platu alebo bez náhrady platu v rozsahu nevyhnutne potrebnom, resp. najvyššie prípustnom stanovenom § 141 ods. 1 a 2 Zákonníka práce.

  5. Hodiny vyučovacej činnosti a hodiny výchovnej činnosti plánované podľa rozvrhu hodín, ktoré zamestnanec neodpracoval z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (sem sa počítajú aj prázdniny a sviatky) sa započítavajú do plnenia základného úväzku pedagogického zamestnanca.

  6. Kontinuálne vzdelávanie sa považuje za vzdelávanie podľa §154 ods.3 zákonníka práce a patrí zaň mzda, pokiaľ je toto uvedené v pláne kontinuálneho vzdelávania. Kontinuálne vzdelávanie neuvedené v pláne kontinuálneho vzdelávania je zvyšovanie kvalifikácie podľa § 140 Zákonníka práce a teda prekážkou v práci na strane zamestnanca.

  7. Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie Podmienky a náležitosti dohody upravuje § 155 ods. 2 až 6 Zákonníka práce.

  8. Účasť zamestnanca v čase vyučovania na akciách usporiadaných ústredne riadenými organizáciami MŠ SR (Štátny pedagogický ústav, metodicko-pedagogické centrá, Štátny inštitút odborného vzdelávania, školské výpočtové strediská a pod.), krajským školským úradom alebo zriaďovateľom, je výkon práce, za ktorý patrí zamestnancovi plat.

  9. Podrobnosti vzdelávania pedagogických zamestnancov sa upravujú v pláne kontinuálneho vzdelávania.

Ôsma časť


Pracovné cesty

  1. Poskytovanie cestovných náhrad, náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, pri vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu a pri výkone práce v zahraničí upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 81/2005 Z. z. (ďalej len „zákon č. 283/2002 Z. z.“).

  2. Pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa uvedeného zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.

  3. Zahraničná pracovná cesta podľa tohto zákona je čas pracovnej cesty (§ 2 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z.) v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.

  4. Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca. Zahraničnú pracovnú cestu povoľuje dohodou so zamestnancom o zahraničnej pracovnej ceste.

  5. Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patria zákonné náhrady. Spôsob ich uplatnenia upravuje smernica riaditeľa školy k cestovným náhradám.

  6. Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty zamestnanca a uspokojiť jeho nároky. Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým vzniká viac čiastkových nárokov generujúcich administratívnu náročnosť, určiť dlhší čas na vykonanie hromadného vyúčtovania pracovných ciest cesty, najdlhšie však do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia písomných dokladov.

  7. Čas, ktorý na pracovnej ceste spadá do pracovného času zamestnanca, strávený bez jeho zavinenia inak, ako plnením pracovných úloh, sa na účely zákona č. 283/2002 Z. z. považuje za výkon práce.

Deviata časť


Ochrana práce

  1. Zamestnávateľ v súlade s osobitným predpisom11 je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci (ďalej len „BOZP“) a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam. V záujme toho je povinný najmä:

    1. zriaďovať potrebné ochranné zariadenia, udržiavať ich a zlepšovať, vykonávať technické ako aj organizačné opatrenia podľa právnych a iných predpisov na zaistenie BOZP,

    2. sústavne oboznamovať s právnymi predpismi a inými predpismi na zaistenie BOZP, vedúcich a ostatných zamestnancov, overovať ich znalosť, vyžadovať a kontrolovať ich dodržiavanie,

    3. zaraďovať zamestnancov na prácu a pracovisko so zreteľom na ich schopnosti a zdravotný stav, nepripustiť, aby zamestnanec vykonával práce, ktorých výkon by bol v rozpore s právnymi a inými predpismi na zaistenie BOZP,

    4. vypracovať politiku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti BOZP a program jej realizácie,

    5. vykonať najmenej raz za rok pravidelnú previerku BOZP a pracovného prostredia na všetkých pracoviskách a odborné prehliadky a kontroly technických zariadení v spolupráci so zástupcami zamestnancov a za ich účasti,

    6. odstraňovať nedostatky kontrolnou činnosťou,

    7. poskytovať zamestnancom, ak to vyžaduje ochrana zdravia a života, podľa pracovnoprávnych predpisov na bezplatné používanie potrebné osobné ochranné pracovné prostriedky, umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky, prípadne ochranné nápoje a špecifické účinné doplnky stravy, pracovný odev a pracovnú obuv,

    8. tieto osobné ochranné pracovné prostriedky udržiavať v použiteľnom stave, kontrolovať ich používanie, zabezpečovať riadne hospodárenie s nimi,

    9. vypracovať hodnotenie nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného prostredia a na jeho základe vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov,

    10. dbať na to, aby sa zdravie zamestnancov neohrozovalo fajčením na pracoviskách. Za týmto účelom zabezpečovať dodržiavanie zákazu fajčenia na pracoviskách ustanoveného osobitným predpisom12 a určiť zákaz fajčenia na pracoviskách, kde pracujú nefajčiari.

  2. Ďalšie povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon.9

  3. Zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami.

  4. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka. Sú povinní plniť úlohy v tejto oblasti, ktoré im vyplývajú z osobitných predpisov a opatrení zamestnávateľa, prijatých na bezpečnosť a ochranu zdravia a z opisu pracovných činností.

  5. Právo odborového orgánu vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u zamestnávateľa upravuje § 149 Zákonníka práce.

  6. Inšpekcia práce sa vykonáva podľa osobitného zákona.13

Desiata časť


Podniková sociálna politika

  1. Zamestnávateľ utvára na zlepšovanie kultúry práce a pracovného prostredia primerané pracovné podmienky a stará sa o vzhľad a úpravu pracovísk, sociálnych zariadení a zariadení na osobnú hygienu (§ 151 ZP).

  2. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie zodpovedajúce § 152 ZP. Podmienky a príspevok na stravovanie každoročne upravuje kolektívna zmluva.

  3. Zamestnávateľ sa stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. U pedagogických zamestnancov hlavne podľa plánu kontinuálneho vzdelávania.

  4. Zamestnávateľ je povinný zaistiť bezpečnú úschovu najmä zvrškov a osobných predmetov, ktoré zamestnanci obvykle nosia do zamestnania ako aj obvyklých dopravných prostriedkov, ak ich zamestnanci používajú na cestu do zamestnania a späť s výnimkou motorových vozidiel. Túto povinnosť má aj voči všetkým ostatným osobám, ak sú pre neho činné na jeho pracoviskách.

  5. Zabezpečenie zamestnanca pri dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu, úraz, zabezpečuje v rozsahu § 156 a 157


Starostlivosť o zamestnancov

  1. Zamestnávateľ zabezpečí všetky nároky pedagogických zamestnancov vyplývajúce z § 53 až 55 zákona 317/2009 Z.z.

  2. Na zabezpečenie starostlivosti o zamestnancov tvorí sociálny fond, ktorého zásady čerpania sú každoročne súčasťou kolektívnej zmluvy.

Jedenásta časť


Pracovné podmienky žien a mužov starajúcich sa o deti

Zamestnávateľ je povinný dodržiavať ustanovenia Zákonníka práce, ktorými sa zabezpečujú priaznivé pracovné podmienky ženám a mužom starajúcim sa o deti, najmä pokiaľ ide o zamestnávanie po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky (§ 160 až 170 Zákonníka práce), zákaz niektorých prác (§ 161 Zákonníka práce) a vypracovaného Zoznamu prác a pracovísk zakázaných všetkým ženám a zoznamov prác zakázaných tehotným ženám a matkám do deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám. K tomu využíva pracovnú zdravotnú službu


Pracovné podmienky mladistvých zamestnancov

  1. Zamestnávateľ je povinný utvárať priaznivé podmienky na všestranný rozvoj telesných a duševných schopností mladistvých zamestnancov aj osobitnou úpravou ich pracovných podmienok.

  2. Ďalej je zamestnávateľ povinný dodržiavať všetky ustanovenia právnych predpisov, ktoré zakazujú, prípadne obmedzujú niektoré druhy prác, zákaz práce nadčas, práce v noci a pracovnej pohotovosti mladistvých zamestnancov a dodržiavať ustanovenie § 176 Zákonníka práce o vykonávaní vstupných a iných lekárskych vyšetrení.

  3. Mladistvý zamestnanec je povinný podrobiť sa určeným lekárskym vyšetreniam.

  4. Na uzatváranie pracovného pomeru a skončenie pracovného pomeru mladistvých zamestnancov sa okrem ustanovení Zákonníka práce, ktoré sa vzťahujú na všetkých zamestnancov, vzťahujú aj ustanovenia § 172 a 173 Zákonníka práce.

  5. Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu mladistvých zamestnancov, ktorých zamestnáva v pracovnom pomere. Evidencia obsahuje aj dátum narodenia mladistvých zamestnancov.

Dvanásta časť

Náhrada škody


Predchádzanie škodám

  1. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať svojim zamestnancom také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

  2. Zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

  3. Ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.


Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu

  1. Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním (§179 až §181 ZP. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a § 185 Zákonníka práce.

  2. Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

  3. Okrem všeobecnej zodpovednosti zodpovedá zamestnanec za

    1. schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať (§ 182 až 184 Zákonníka práce),

    2. stratu zverených predmetov (§ 185 Zákonníka práce).

  4. Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, podľa § 186 až §191 ZP


Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu

    1. Zamestnávateľ má

      1. všeobecnú zodpovednosť za škodu (§ 192 Zákonníka práce),

      2. zodpovednosť za škodu na odložených veciach (§ 193 Zákonníka práce),

      3. zodpovednosť pri odvracaní škody (§ 194 Zákonníka práce),

      4. zodpovednosť za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania (§ 195 až 198 Zákonníka práce).

    2. Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním.

    3. Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi aj za škodu, ktorú mu spôsobili porušením právnych povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa zamestnanci konajúci v jeho mene.

    4. Zamestnávateľ nezodpovedá zamestnancovi za škodu na motorovom vozidle, vlastnom náradí, vlastnom zariadení a vlastných predmetoch potrebných na výkon práce, ktoré použil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním bez písomného súhlasu zamestnávateľa.

    5. Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu. Ak ide o inú škodu na zdraví ako z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, platia pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenia o pracovných úrazoch s tým obmedzením, že jednorazové odškodnenie pozostalým nepatrí.

    6. Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia.

    7. Ak zamestnávateľ preukáže, že škodu zavinil aj poškodený zamestnanec, jeho zodpovednosť sa pomerne obmedzí. Pri zodpovednosti za škodu pri pracovných úrazoch a pri chorobách z povolania sa postupuje podľa § 196 Zákonníka práce.

    8. Postup zamestnávateľa a jeho zamestnancov vo veci zodpovednosti za škody spôsobené zamestnávateľom, zamestnancom a vo veci predchádzania a náhrady škôd sa riadi ustanoveniami § 177 až § 222 Zákonníka práce.

    9. Zodpovednosť žiakov škôl a školských zariadení za škodu upravuje § 214 Zákonníka práce.

Trinásta časť


Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

  1. Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom a ktorej výkon v pracovnom pomere by bol pre zamestnávateľa neúčelný alebo nehospodárny. Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti Zákonníka práce a ďalej sú upravené § 223 až §228 ZP.

  2. Zamestnávateľ je povinný

    1. viesť evidenciu uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v poradí, v akom boli uzatvorené,

    2. viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,

    3. prihlásiť zamestnanca vykonávajúceho práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia na účely úrazového poistenia a na účely zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov najneskôr jeden deň pred začatím výkonu práce,  odhlásiť uvedeného zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení pracovnoprávneho vzťahu a zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

  3. Ďalšie povinnosti zamestnávateľa, ktoré sa vzťahujú na uzatvorené dohody sú stanovené v § 224 ods. 2 a 3 Zákonníka práce.

  4. Povinnosti zamestnancov, ktorí vykonávajú práce na základe uzatvorených dohôd sú stanovené v § 224 ods. 1 Zákonníka práce.

  5. Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia 1. časti Zákonníka práce. Ustanovenia 2. časti Zákonníka práce, týkajúce sa pracovného pomeru, nemožno ani podporne použiť vo vzťahu k zamestnancom pracujúcim na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Nároky vyplývajúce z 2. časti Zákonníka práce, napr. nárok na dovolenku, náhradu platu pri prekážkach práci a pod., môžu vzniknúť len vtedy, ak to bude dohodnuté v dohode. Tieto nároky však nemôžu byť dohodnuté za výhodnejších podmienok alebo vo väčšom rozsahu ako majú zamestnanci v pracovnom pomere.

  6. Tieto dohody nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského práva.

  7. Spory vyplývajúce z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa prejednávajú rovnako ako spory z pracovného pomeru, t. j. spory prejednávajú a rozhodujú o nich súdy.

Štrnásta časť


Sťažnosti, oznámenia a podnety zamestnancov, pracovné spory, doručovanie

  1. Zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania v súlade s § 13 ods. 1 a 2 Zákonníka práce; zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.

  2. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť u zamestnávateľa v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

  3. Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo nedodržaním podmienok podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej zákonom č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

  4. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach z platu, ručením alebo zriadením záložného práva.

  5. Ak fyzická osoba alebo právnická osoba upozorní zamestnávateľa na porušenie povinnosti alebo obmedzenia zamestnancom podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme, zamestnávateľ je povinný zistiť, či zamestnanec porušil povinnosti alebo obmedzenia, a do 30 dní od prijatia upozornenia oboznámiť túto právnickú osobu alebo fyzickú osobu s výsledkom, ako aj s prijatým opatrením.

  6. Zamestnávateľ je povinný konať podľa ods. 5, ak písomné upozornenie je podpísané, je z neho zrejmé, kto ho podáva, akého porušenia povinnosti alebo obmedzenia zamestnanca sa týka vrátane uvedenia skutočností z ktorých možno odvodiť porušenie povinnosti alebo obmedzenia.

  7. Spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

  8. Písomnosti zamestnávateľa, týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach, týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku.

  9. Písomnosti doručované poštou zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.

  10. Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku, zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.

  11. Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Pätnásta časť


Všeobecné a záverečné ustanovenia

    1. Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov škôl a školských zariadení sú upravené zákonom č. 552/2003 Z. z., zákonom č. 553/2003 Z. z. a Zákonníkom práce, s výnimkou ustanovení § 43 ods. 1 písm. d), § 96 ods. 3 ods.5, § 118 ods. 2 a 3, § 119 ods. 2, ods.3, § 120 až 124, § 127 ods. 1 až 3, § 128, § 134 a § 135 Zákonníka práce, ktoré sa na týchto zamestnancov nevzťahujú.

    2. Riaditeľ školy vydá pravidlá upresňujúce ustanovenia pracovnoprávnych noriem a pracovného poriadku v podmienkach organizácie. Tieto pravidlá sú prístupné s pracovným poriadkom a považujú sa za jeho súčasť.

    3. Pri riešení konkrétnych otázok vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov treba postupovať podľa tohto pracovného poriadku, Vzorového poriadku vydaného MŠSR, príslušných ustanovení Zákonníka práce, zákona o výkone práce vo verejnom záujme, zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve ako aj z ostatných súvisiacich právnych predpisov.

    4. Pracovný poriadok je zverejnený na www stránke školy a v zborovni školy.

    5. Zrušuje sa PRACOVNÝ PORIADOK vydaný podľa vzorového pracovného poriadku pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov škôl a školských zariadení zo dňa 10. februára 2003 č. I 315/2002-12.

    6. Tento pracovný poriadok nadobúda účinnosť dňom 1. Januára 2009




RNDr. Jozef Škorupa

riaditeľ školy

 

1 § 6 ods. 1 zákona 317/2009 Z.z; § 3 zákona č. 552/2003 Z. z.; §6 až § 11 zákona 317/2009 Z.z.

2 § 21 až § 23 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3 Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

4 § 11 ods. 4 písm. k) zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,

§ 11 ods. 2 písm. g) zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch v znení neskorších predpisov.

5 § 3 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

6 § 54 zákonníka práce

7 Napr. zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností.

8 § 35 ods. 9 zákona 317/2009 Z.z.

9 § 3 ods.3 zákona 417/2009 Z.z.

10 Napr. zákon č. 628/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon a o slobode informácií) v znení zákona č. 747/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

11 Zákon č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.

12 Zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.

13 Zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.