Nezneužívajte službu objednávania obedov cez internet

Prosím všetkých stravníkov, ktorí využívajú službu objednávania obedov cez internet, aby túto službu nezneužívali počas bežných dní.

Objednávanie cez internet slúži v prvom rade vtedy, keď sa stravník z dôvodu neprítomnosti v škole, alebo v práci ( choroba, exkurzia, výlet a pod.) nedostane k objednávaciemu boxu v školskej jedálni.

Bohužiaľ máme veľké percento takých stravníkov, ktorí sú v škole, alebo v práci a aj tak si z neznámeho dôvodu neobjednajú stravu pri BOX-e.

Je náročné pracovať so surovinami na nasledujúci deň, keď máme pohyb pri normovaní aj 20-30 stravníkov.

Ďakujeme za pochopenie.
Vedenie školskej jedálne.

Alergény v potravinách

Alergia na potraviny

  • je to odpoveď imunitného systému človeka spravidla na bielkovinu, ktorá sa v potravine nachádza
  • Alergickú reakciu môže vyvolať až 170 potravín

Povinnosť označovať prítomnosť alergénov v potravinách vyplýva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/89/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 200/13/ES a z Výnosu Ministerstva poľnohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR č. 1187/2004-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu SR upravujúca označovanie potravín.

Jedlá a potraviny ktoré obsahujú alergény musia byť označené takým spôsobom, aby boli spotrebitelia na tieto látky upozornení. táto povinnosť sa týka aj školských jedální.

Na jedálnom lístku našej školskej jedálne sú označené písmenom “A” s pridaním čísla alergénu podľa určeného zoznamu:

1. Obilniny obsahujúci lepok / pšenica, raž, jačmeň, ovos, špalda, kamut alebo ich hybridné odrody /

2. Kôrovce a výrobky z nich

3. Vajcia a výrobky z nich

4. Ryby a výrobky z nich

5. Arašidy a výrobky z nich

6. Sójové zrná a výrobky z nich

7. Mlieko a výrobky z neho

8. Orechy a výrobky z nich / mandle, lieskovce, vlašské orechy, kešu, pekanové orechy, para orechy, pistácie, makadamové orechy /

9. Zeler a výrobky z neho

10. Horčica a výrobky z nej

11. Sezamové semená a výrobky z nich

12. Oxid siričitý a siričitany v koncentráciách vyšších ako 10 mg/kg alebo 10 mg/l

13. Vlčí bôb a výrobky z neho

14. Mäkkýše a výrobky z nich

Zásady zostavovania JL

Príloha č. 1 k vyhláške č. 330/2009 Z. z.

 

ZÁSADY NA ZOSTAVOVANIE JEDÁLNYCH LÍSTKOV V ZARIADENÍ ŠKOLSKÉHO     STRAVOVANIA

 

1.     Časová štruktúra jedálnych lístkov počas piatich stravovacích dní v jednozmennej prevádzke jedálny lístok obsahuje :

a) dve hlavné mäsové jedlá,

b) jedno hlavné jedlo so zníženou dávkou mäsa s nadstavením,

c) dve hlavné jedlá múčne a zeleninové, ktoré sa podávajú najmä v pondelok.

 

2.     Obsahová štruktúra pokrmov

a) hlavné jedlá z mäsa sa pripravujú z mäsa jatočných zvierat, hydiny a rýb s hmotnosťou pre jednotlivé vekové kategórie stravníkov podľa materiálno-spotrebných noriem a regionálnych receptúr,

b) hlavné jedlá so zníženou dávkou mäsa sú zmesi mäsa s ryžou, mletými varenými sójovými bôbmi alebo sójovou drvinou (kociek), ovsených vločiek a zemiakov,

c) hlavné jedlá zeleninové sa pripravujú s použitím zeleniny, strukovín, obilnín a ich kombinácií s

použitím mlieka, mliečnych výrobkov a vajec,

d) múčne hlavné jedlá sa pripravujú s použitím múky, vajec, mlieka, tvarohu, ovocia a iných vhodných prímesí. K múčnym jedlám sa podávajú výdatné strukovinové a zeleninové polievky s obsahom mäsa alebo mlieka. Výber základných potravín pre prípravu hlavných jedál závisí od výšky finančného limitu na nákup potravín, ktorý uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka.

3.     Všeobecné zásady

a) prívarky s využitím najmä strukovín sa do jedálneho lístka zaraďujú dvakrát za mesiac,

b) strukoviny sa podávajú aj vo forme šalátov alebo ako ich súčasť,

c) múčne prílohy (knedľa, halušky, cestoviny) sa podávajú jedenkrát do týždňa, pri celodennej prevádzke, dva a trikrát počas piatich stravných dní a štyrikrát pri nepretržitej prevádzke,

d) zemiaky sa podávajú dva a trikrát pri jednozmennej prevádzke, pri celodennej prevádzke počas piatich stravných dní,

e) zelenina sa podáva denne, z toho vo forme šalátov pri jednozmennej prevádzke dvakrát a jedenkrát v podobe zeleninovej oblohy k hlavnému jedlu.

Uprednostňuje sa podávanie čerstvej zeleniny s prídavkami cibule, pažítky, petržlenovej vňate, jogurtu a najmä citrónovej šťavy s pridaním olivového oleja bez tepelnej úpravy,

f) času múčnej prílohy sa nahrádza dusenou zeleninou podľa druhu pokrmu,

g) hlavné jedlá z rýb sa podávajú pri jednozmennej  prevádzke jedenkrát v týždni a pri celodennej

prevádzke počas piatich stravných dní dvakrát v týždni (obed a večera),

h) obilniny – krúpky, ovsené vločky, pohánka, sója, proso, kukurica sa uprednostňujú pred ryžou a

podávajú sa jedenkrát v týždni pri jednozmennej prevádzke,

i) strukoviny sa podávajú jeden a dvakrát pri jednozmennej a celodennej prevádzke v podobe polievok, prívarkov a šalátov,

j) múčniky sa pripravujú z ovocia, tvarohu a mlieka a podávajú sa najviac jeden a dvakrát v týždni pri

jednozmennej a celodennej prevádzke k hlavnému jedlu,

k) nápoj v podobe pitnej vody, minerálnej vody, mlieka, nesladených ovocných a tmavých čajov sa

podáva ku každému hlavnému a doplnkovému jedlu,

l) chlieb z celozrnnej múky alebo tmavé druhy chleba sa podávajú ako súčasť doplnkových jedál,

m) do jedálnych lístkov sa zaraďuje mäso čerstvé: hydinové, hovädzie, bravčové, teľacie a ryby. Údené mäsá, a výrobky z údených mias sa do jedálnych lístkov pre deti v materských školách nezaraďujú, pre žiakov v základných školách a stredných školách najviac jedenkrát za mesiac,

n) doplnkové jedlá obsahujú potravinu okrem mlieka, ktorá je zdrojom bielkovín,

o) čerstvá zelenina sa podáva každodenne podľa sezónnosti (mladá cibuľka, pažítka, kaleráb, reďkovka, zelená paprika, mrkva, cesnak a iné druhy zeleniny),

p) jedlá sa pripravujú na oleji,

q) ako prídavok do hotových pokrmov (polievok a prívarkov) na zvýšenie ich biologickej hodnoty sa

používa čerstvé maslo,

r) do polievok sa používajú závarky, najmä tvrdý strúhaný syr, závarky z droždia a fortifikujú sa zelenou petržlenovou vňaťou,

s) hlavné a doplnkové jedlá, zeleninové šaláty, kompóty, polievky sa dopĺňajú vitamínom C v prirodzenej forme,

t) ovocie sa zaraďuje denne do jedálneho lístka podľa finančného limitu na nákup potravín,

u) pri výrobe jedál sa striedajú technologické postupy, najmä varenie, dusenie, zapekanie, a striedajú sa jedlá sýte a ľahko stráviteľné s rôznorodosťou chutí a podľa sezónnosti.

4.     Z hľadiska výživového a epidemiologického rizika sa v zariadeniach školského stravovania nepoužívajú  :

a) mleté a sekané mäsá vrátane mletých rýb z distribučnej siete,

b) nedostatočne tepelne spracované mäsá,

c) zabíjačková kaša, tlačenka,

d) surové mäsá typu biftek,

e) všetky výrobky s aspikom a rôsolom,

f) tepelne nespracované vajcia a tepelne nedostatočne spracované vajcia,

g) huby okrem húb získaných z distribučnej siete,

h) pečeňový syr, pečeňovky, čajovky, maslovky a podobne,

i) vnútornosti okrem bravčovej, teľacej, hydinovej pečene a sŕdc,

j) nadmerne slané ryby a rybie výrobky,

k) tepelne neošetrené mlieko a výrobky z tepelne neošetreného mlieka.

5. Všeobecné požiadavky na manipuláciu s potravinami

a) nátierky, ktoré sú súčasťou doplnkových jedál, sa spracúvajú z  čerstvých surovín a podávajú sa najneskôr do dvoch hodín po ich spracovaní. Pri zabezpečení chladenia doplnkového jedla od 0 stupňov do 4 stupňov C sa podávajú najneskôr do troch hodín,

b) mlieko a mliečne výrobky typu smotanových krémov možno podávať len do dátumu minimálnej trvanlivosti,

c) mäkké salámy a údeniny sa spotrebujú v deň nákupu, ich spotreba sa odporúča výrazne obmedzovať,

d) na vyprážanie sa používajú tuky určené na vyprážanie,

e) suroviny (vajíčka, zemiaky, cestoviny, ryža) určené na ďalšiu prípravu sa spracúvajú v deň spotreby,

f) mleté mäso sa pripravuje zo surového, čerstvého mäsa a tepelne sa spracúva najneskôr do troch hodín,

g) pri príprave nátierok sa používa aj rastlinné maslo,

h) vyprážané jedlá sa nepripravujú pre deti v materských školách,

i) priemyselne vyrobené majonézy sa nezaraďujú do jedálnych lístkov pre deti mladšie ako 14 rokov.

Zásady na zostavovanie jedálnych lístkov možno prispôsobiť miestnym podmienkam, krajovým zvyklostiam v stravovaní, požiadavkám cirkevného kalendára, ako aj možnostiam výšky finančných limitov na nákup potravín.